Homo homini lupus
Veziem sa v autobuse, dcéra národa holubičieho, toho od Karpát. Vonku ranne temno. Čítam. Za chrbtom dve marhy, papule. Stará mladej pripáli. Bafkajú, ťahajú, svorne odklepávajú. Reku otvorím okno. Marha zahromží a zavre. Zagánim na marhu.Ha! Po líci mi stiekol potôčik, červený a teplý. Nafasovaný monokel pobolieva, život je...
dále...
Dcérenka
Kútiky úst padli strmo dole. Privinúť. Brada sa smútkom samým chveje bezprestania. Utíšiť. Nekonečne smutná ária privítala nový deň. Schovať si ťa. V slzavom údolí slaných očí číha hlad. Na rannú kávu nie je čas, zdvíham sa. Zdvíham ťa. Ticho sťa by uťal. Keď moja láska plače, treba rýchlo zasiahnuť.
dále...
World´s End Lane
„Poď.“ Rozkázal ten so studeným pohľadom. Drzo mi dýchal na krk. V roku 1890 bolo Joycovo Nočné mesto najväčšou vykričanou štvrťou Európy. Bordeldámy a facky z lásky. „Toto dovolíš?“ Nedovolím. Skrúcam cudzie ruky, hrám ich hru. „Ďakujeme, dovidenia.“ Nechal ma stáť na ulici na konci sveta, v pochybnej štvrti Monto.
dále...
Abdul
Abdul fajčí ako Turek. Aj tabak. Abdul je z Bagdadu. Abdul nakupuje v Bille. Abdul sa stará o svoj chrup. Abdul robil v reklamke. Abdul cvaká pokuty. Abdul vystupuje z autobusu. Ošíva sa celý. „Už Vám niekto povedal, že ste najlepší človek na svete? Anjel?“ Abdulova peňaženka ležala za krajnicou.
dále...
Návrat k nevinnosti
Bola to udalosť, ktorú si každý pamätal inak. Omínajúci kameň v našich polobotkách, o ktorý sme zakopli akonáhle z nich vypadol. Teraz ticho sedíme, zarazení starí známi. „Otoč to.“ Odrátavajúc polámané stromy pri ceste myslím na to, či sme po všetkých tých rokoch dosť pohodlní, nepustiť sa do ďalšej búrky.
dále...
Kapurková
„Dedo, aké boli?“ „Krásavice. Mal som rád všetky.“ „Rovnako?“ „Niektoré viac. Ale tým som nemohol…vieš čo.“ „Čo dedo?“ „Hastrmana na krk zavesiť, trápiť ich.“ „A oni aj tak chceli?“ „Mysleli, že chcú.“ – „Do dna dedo, ísť nám treba.“ Otočil štamperlík a už vidí. Stoja tam všetky. Jeho drahé kišasoňky.
dále...
Slow Motion
Roztvorená ruka letí hore. Prekračuje obrysy. Ohmatáva hranicu. Krivku pohybu tvorí N bodov, rozmiestnených voslep prstami do priestoru. Zľahka klesajú. Čertviekam. 30 sekúnd. Posunkom opáčili tmu-tmúcu. Píšu ryhy. Spájajú do súvislostí. Jeden vedľa druhého šarapatia po tvári. Chcú ponocovať, potom ustrnú v tichu. 60 sekúnd. Minútu pred destilujem čistú radosť.
dále...Makarov
Namieril na neho, vystrelil. Kadencia ra-ta-ta. Veľavážený súdruh Makarov hrozivo mieril prstom na budúceho zaťa a kričal: „K mojej dcére sa ty budeš slušne správať! Prasa menševické, opilec neokrôchaný!“ „Jeden vlas jej skriv a roztrhnem ťa ako žabu!“ V roku 1951 sa Makarov 9x18mm stal súčasťou výbavy mierumilovného sovietskeho vojaka.
dále...
Poučenie prichádza po pohári portského
Preslov pilota: „ Príčina predčasného pristátia, pokazené palubné prístroje. Ponúkam pilotný preukaz, plus príležitosť pristáť.“ „Pravé peklo!“ piští pipka. „Prepitujem, prúser!“ pritvrdil profesionálny povaľač. „Portské prosím,“ prehovoril prominentný pasažier pokojne, pozývajúc postaršiu pani. Praktická penzistka práve prichystala padákový postroj. „Planý poplach preverí povahy,“ prehodil Pánbožko pobavene, pozorujúc panikou postihnutú posádku.
dále...
Vždy, keď má chuť
Vojde do izby. Pružné telo položí priamo na mňa. Vie, čo chce. Viem to aj ja. Udržiavajúc intenzívny očný kontakt, nestráca čas. Na krku cítim jej netrpezlivý dych. Richterova magnitúda atakuje osmičku a kameň neostáva na kameni. Nič sa nedá robiť. Ako každé ráno, vstanem a idem jej dať nažrať.
dále...
Nejnovější komentáře