Kapurková
„Dedo, aké boli?“
„Krásavice. Mal som rád všetky.“
„Rovnako?“
„Niektoré viac. Ale tým som nemohol…vieš čo.“
„Čo dedo?“
„Hastrmana na krk zavesiť, trápiť ich.“
„A oni aj tak chceli?“
„Mysleli, že chcú.“
-
„Do dna dedo, ísť nám treba.“
Otočil štamperlík a už vidí. Stoja tam všetky. Jeho drahé kišasoňky.1


Kapurka mi zní portugalsky, kišasonka se zdá být z jazyka národa Cherokee. Slovenština je záhadná.
Jestlipak si od Jany přečteme i něco většího. Povídku, možná filmový scénář?
S urcitostou to vylucit nemozno, take cosi neprestava visiet vo vzduchu.